Stres ako pôvodca chorôb

Málokto je pohodár od prírody. Ak aj áno, v živote človeka nastanú situácie, kedy sa aj pohodár vytočí a je v strese. Ak sú tieto stresové situácie časté a dlhotrvajúce, napríklad na dennom poriadku v práci alebo nebodaj doma, tak sa aj z človeka pohodára stane časom neurotik. Takýto človek trpí pocitmi úzkosti. K jeho psychickej nepohode sa časom, bohužiaľ, pridajú aj rôzne telesné bolesti – napríklad bolesti brucha alebo chrbta.

Niektorí z nás sa dokážu vyventilovať a vypustia negatívne emócie von – či už sa vykričia alebo sa vybijú v posilke do nejakého mechu. Mnohí však v sebe dusia zlosť. Nepustia ju von. Nevykričia sa. Nevybijú zo seba negatívne emócie a tie sa potom v tom úbohom ľudskom tele hromadia. A to je to, čo nám spôsobuje choroby.

Zhruba pred 25 rokmi, keď som študovala na lekárskej fakulte, nás prednášajúci lekár oboznámil s hypotézou, že väčšinu ochorení spôsobuje stres. V tých rokoch prebiehalo rozsiahle skúmanie tejto domnienky. Na výsledok som čakala dlho. Asi po 10 rokoch som zhliadla v televízii dokument, ktorý sa tejto téme venoval. To, čo sa vedci a lekári domnievali, sa potvrdilo: dôsledkom stresu vznikajú psychosomatické ťažkosti. Čiže nielen psychické problémy, ale aj telesné, fyzické ťažkosti a bolesti.

Po rokoch vlastných skúseností to vidím takto: Bolí ma hlava? Alebo chrbát? Brucho? Ihneď zameriam svoju pozornosť na stres. Zisťujem, či nie som pod veľkým tlakom, či som si toho nenaložila na plecia veľa. Ak áno, odľahčím sa. Alebo detekujem, či mi neškodí niekto v mojom okolí. Ak sa objaví problém s nejakou osobou, hneď to riešim. Osobne si vydiskutujeme čo nás trápi, nech je výsledkom pokoj v duši. Viem, že vždy sa nepodarí mať pozitívny výsledok pre obe strany, ale aspoň mám dobrý pocit, že som pre dobro veci urobila maximum a som spokojná. Veď o to ide.

Treba sa zamerať na odbúranie stresu alebo jeho zmiernenie. Ako to má urobiť napríklad taký študent? Chápem, že študent počas skúškového obdobia bude pod tlakom. Mnohí sme si tým prešli. Určite tu nechcem povedať, že študent sa má vzdať štúdia, aby chudák neutrpel vplyvom stresu nejakú ujmu. To by asi nikto nedoštudoval. Treba však urobiť určité opatrenia a ako prvé vidím dobrú prípravu na skúšky, vtedy sa ľahko zvládajú. Ak problém so stresom pretrváva aj napriek dobrej príprave, je vhodné absolvovať kurz na zvládanie stresu, tzv. stres manažment. Je tu však jedno ALE: ak by začal mať zdravotné problémy kvôli stresu zo štúdia, tak je určite lepšie štúdium prerušiť, skončiť alebo si nájsť inú školu, iný odbor.

Podobné riešenie sa natíska pri odbúravaní stresu na pracovisku. Práca, ktorú vykonávam, nie je jedinou na svete. Ak mi lezie na nervy, tak zmením svoje pracovné zameranie. Ak je problém s kolegami, tak zmením pracovisko. Ak ma trápi zamestnávateľ, nie je jediný, môžem mu dať výpoveď a ísť k inému. Len treba chcieť nájsť riešenie. A prečo? Lebo si chceme zachrániť svoje zdravie a život.

Tu mi niektorí namietnu, že zmeniť zamestnanie alebo školu nie je jednoduché. To ani netvrdím. Treba sa však zamyslieť nad škodlivými vplyvmi stresu a priznať si pravdu: škodí to mne, mojej osobe. A ak mám rodinu, ktorá ma miluje, uškodí to aj im. Pretože sa budú trápiť, budú strácať čas staraním sa o mňa. Preto pri riešení našich problémov by mal zohrať úlohu aj nesebecký faktor – myslieť na ľudí, ktorých máme radi.

Mám vo zvyku povedať: Problém je na to, aby sa vyriešil. Ide to.

Ďakujem Vám za Váš čas a pozornosť. Prajem Vám veľa krásnych bezstresových dní!

Adri