Je koronavírus náš najväčší problém?

4.4.2020, večerné správy, hlavná téma: koronavírus COVID-19. Ako každý deň, už mesiac. Počet nakazených ľudí, počet mŕtvych. Iba na COVID-19. Ale ako sú na tom ľudia s ostatnými chorobami? Tento dôležitý údaj nám nepovedia.

V televíznom spravodajstve (aj v rozhlasovom) totálne absentuje porovnanie s inými číselnými údajmi. Predkladajú nám osamotené čísla a nazývajú to štatistikou. A my, diváci, si potom robíme nesprávne závery. Pre správny obraz vždy potrebujeme údaje na porovnanie. V médiách som ani raz nepočula údaj o celkovom počte zomrelých tento rok. To je základný ukazovateľ a z toho by sme si vedeli urobiť správny obraz. Preto som sa zahĺbila do informácií, ktoré poskytuje WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a koronavírus hneď začal vyzerať znesiteľnejšie. J

Pozrite sa teraz na túto bombastickú správu:

„Koronavírus si vo svete vyžiadal už 64550 úmrtí.“

Znie to hrozivo. Teraz vám predložím ten istý údaj takto:

„Koronavírus si vo svete vyžiadal sotva pol percenta zo všetkých úmrtí.“

Aha. To už neznie tak hrozne. A na čo potom zomrelo ostatných 99 a pol percenta? A prečo venujeme takú pozornosť pol percentu? Natíska sa veľa otázok. Pripravila som vám odpovede formou skutočných čísiel. Keďže idem hovoriť o úmrtiach vo svete, asi by sa patrilo najprv povedať, koľko nás je. Na svete je nás vyše 7 a trištvrte miliardy.

Súčasná svetová populácia: 7 775 574 200 osôb (k 4.4.2020).

Všetky ďalšie údaje uvádzam tiež podľa stavu k 4. aprílu 2020. Ak chceme hovoriť o úmrtiach, tak na prvom mieste je nevyhnutné spomenúť celkový počet úmrtí. Tento rok, za obdobie od 1. januára do 4. apríla 2020, t.j. za 95 dní zomrelo na svete celkovo vyše 15 miliónov ľudí. Presne:

Úmrtia celkovo: 15 300 150 osôb.

Keď už vieme, koľko ľudí zomrelo, tak si vieme vypočítať, aké percento ľudí zomrelo na koronavírus. Na koronavírus zomrelo 64 550 ľudí. Aké percento to predstavuje z celkového počtu zomrelých? Výpočet (pre tých, ktorým matematika nešla):

(64550 : 15300150) . 100 = 0,42

To znamená 0,42 % zomrelých na koronavírus z celkového počtu zomrelých. Preto som vyššie uviedla kvázi správu „Koronavírus si vo svete vyžiadal sotva pol percenta zo všetkých úmrtí“. Len na okraj… týmto nechcem situáciu okolo koronavírusu COVID-19 podceňovať, len uvádzam fakty.

Ostatné príčiny úmrtí si môžete pozrieť v prehľadnej tabuľke, ktorá zachytáva obdobie zhruba prvého štvrťroka 2020 – presne od 1.1. do 4.4.2020. Nie sú tam uvedené všetky príčiny, ale je ich dosť na to, aby sme si vytvorili celkový obraz o najrozsiahlejších problémoch ľudskej populácie čo sa týka chorobnosti, resp. príčin úmrtí. Do tabuľky som uviedla príčiny úmrtí a počet osôb a pridala som aj percento z celkového počtu.

Pozn.: Pod INFEKČNÉ (nákazlivé) ochorenia patrí:  HIV / AIDS, malária, sezónna chrípka a koronavírus.

Ďalšiu veľkú časť tvoria úmrtia na srdcovo‑cievne ochorenia a na choroby blahobytu, ako je rakovina, cukrovka a obezita.

Na jednej strane máme 2 a pol miliardy obéznych ľudí a ľudí s nadváhou a na strane druhej sú hladujúci (takmer miliarda). Viete, koľko ľudí zomrelo od hladu za jeden deň? Za jeden jediný deň zomrie vyše 30600 ľudí od hladu, vrátane detí. Vynásobte si to počtom dní 95 a prídete k číslu takmer 3 milióny. A to „číslo“ predstavuje ľudí tak vyhladovelých, že to neprežili.

To je svetová štatistika za prvý štvrťrok 2020.

Prajem vám veľa šťastia a pevné zdravie.

Adriana